Prečo u detí pestovať emocionálnu inteligenciu – 5 spôsobov ako na to

Naše deti vyrastajú vo svete plnom technológií, v ktorom existuje množstvo spôsobov, ako sa ľudia dokážu spojiť.

Deti bez problémov komunikujú s rodinou či priateľmi na inom kontinente, chodia do školy s deťmi rôzneho pôvodu a jedného dňa budú pracovať v rýchlo sa meniacom pracovnom prostredí.

Preto musia byť dobre pripravené zvládať nepredvídateľné situácie a stres. Aby boli úspešné, musia sa naučiť počúvať, prispôsobiť sa rôznorodosti, naučiť sa ovládať a dokázať spolupracovať.

Je nevyhnutné, aby mali dobre vyvinuté emocionálne schopnosti, a tie začínajú už pri zapamätávaní si mien druhých ľudí  či jednoduchom úsmeve.

Týmto schopnostiam sa v minulosti nevenovala veľká pozornosť. Pracujúci rodičia sú pod tlakom rôznych zdrojov, ktoré vyžadujú, aby ich deti ovládali abecedu, poznali čísla a vedeli si zaviazať šnúrky na topánkach.

Školopovinné deti chodievajú na hudobnú, bojové umenia alebo na rôzne športy. To všetko je síce dôležité pre všestranný rozvoj dieťaťa, no nestačí to. Ak dieťa nerozumie emóciám, bude mať síce rozsiahle vedomosti, no bude mu chýbať múdrosť.

Preto sa musíme zamerať nielen na rozvoj intelektu, ale aj emócií dieťaťa.

Deti nasávajú emocionálne zručnosti už od svojho narodenia. Čoskoro si uvedomia, že sa na nich niekto usmieva, a onedlho dokážu úsmev opätovať. Vťahujú do hry druhých.

Vyjadrujú, ako sa cítia, a dokážu súcitiť s ostatnými. Bohužiaľ, často ich emócie lámeme vetami ako „Chlapci neplačú“ alebo „Pssst! Upokoj sa, čo sa tak jašíš?!“

Existujú stovky spôsobov, ako môžete u detí rozvíjať ich emocionálne zručnosti. My pre vás uvádzame 5 tipov ako zabezpečiť, aby sa vaše dieťa vyvíjalo aj po emocionálnej stránke:

1. Hrávajte sa hru „rozpoznávanie pocitov”

S malými deťmi hrávame „rozpoznávacie“ hry na verejnosti pomerne často. „Pozri sa na toho uja. Akej farby je jeho bunda?“

Nebojte sa tieto hry doplniť aj o rozpoznávanie emócií. Opýtajte sa vášho dieťaťa:

„Zdá sa ti ten ujo šťastný, smutný, nahnevaný alebo vystrašený?“ Môžete mu mimicky „zahrať“ nejaký výraz tváre a nechať ho hádať, akú emóciu práve znázorňujete.

2. Pri komunikácii využívajte rôznorodosť

Mozog detí je veľmi hravý a rád prijíma informácie viacerými spôsobmi. Pri komunikácii využívajte rôznorodosť. Raz rozpovedzte príbeh, inokedy povedzte vtip.

Zmiešajte fakty s kreativitou. Pokúste sa odovzdať dieťaťu informáciu rôznymi spôsobmi, aby ste zapojili celý jeho mozog.

3. Pýtajte sa

Pre deti je prirodzené, že sa pýtajú množstvo otázok. (Niekedy nám to dokáže liezť pekne na nervy!) Spravte to isté. Nedávajte im len inštrukcie.

Pýtajte sa ich napríklad takéto otázky:

„Čo myslíš, čo by bolo teraz najlepšie urobiť?“ alebo „Ako by sme podľa teba mali vyriešiť tento problém?“

Tým, že im kladieme otázky, získavajú pocit istoty a neboja sa objavovať nové možnosti.

4. Predveďte im, ako zvládnuť bolesť či smútok

Deti sa učia pozorovaním. Niekedy sa snažíme dieťa „ochrániť“ a nedovolíme mu vidieť našu bolesť či trápenie.

Skúste zmeniť prístup a nebráňte dieťaťu vypočuť si váš rozhovor s iným dospelým, vidieť vás, ako predýchavate hnev alebo cvičíte jogu.

Ukážte im, ako pomocou smiechu zmeniť príšerný deň na dobrý.

5. Dovoľte dieťaťu prežívať plný rozsah emócií

Existujú druhy správania, ktoré sú jednoducho neprípustné. Napríklad ubližovanie druhým. Čo sa týka správania, hranice sa stanovujú pomerne jednoducho. Oveľa zložitejšie je ovládať svoje emócie.

Vaše dieťa musí vedieť, že pocity sú úplne normálne. Niekedy sme šťastní, inokedy smutní, nahnevaní alebo vystrašení. Uistite ho, že ho milujete bez ohľadu na to, aké pocity práve prežíva.