Rodičia po celom svete sa snažia o to, aby vychovali úctivé, poslušné, milujúce a dobre sa správajúce deti.
Na každom rohu sú rôzni „experti“, z ktorých takmer sršia tipy na to, ako vychovávať deti a tieto tipy, podľa nich „garantovane“ nastolia pokoj, vyprodukujú citlivé, slušné a dobre vychované deti.
Napriek tomu bez prestávky vidíme trend zlého chovania sa u detí.
A tento trend sa udomácňuje.
Deti vrieskajú na svojich rodičov.
„Nenávidím ťa!“ a „Stíchni!“ nie sú žiadnou zriedkavosťou.
Tisíce mám zhromaždených na sociálnych médiách zverejňujú svoje sťažnosti proti týmto útočným výbuchom.
Musí to mať nejaký dôvod. Deti nepovedia takéto veci len tak z vášne. Je to naučená reakcia.
Existujú nejaké tipy na výchovu detí, ktoré sa rodičia rozhodli prijať za svoje, lebo „experti“ v ich životoch sa zaprisahali, že tak to má byť?
Môžu existovať „experti na výchovu detí“, ktorí produkujú zlé odporúčania, ktoré skutočne produkujú zlé postoje u detí?
Je to celkom možné.
Populárne výchovné chyby, ktoré bývajú príčinou zlého správania sa detí
Zistila som, že určité vzorce správania v detstve eskalujú vtedy, keď nie sú včas riešené.
Po tom, čo som učila deti viac ako 16 rokov, odsledovala som istý rodičovský vzorec, ktorý sa odzrkadľoval v každom dieťati, pri ktorom rodičia nasledovali nasledovné štyri populárne rodičovské chyby.
To neznamená, že títo rodičia to nemysleli dobre!
Túžim po tom, aby sa tento článok dostal k rodičovi, ktorý nasledoval všetky rodičovské rady, ale zatiaľ nenašiel žiadne riešenia.
Túžim po tom, aby som ponúkla moderným rodičom nádej vtedy, keď sa zdá, že ich rodinný život neustále zahŕňa iba hádky, spory a slzy.
A uvítame maily od rodičov, ktorí naozaj túžia nájsť pomoc!
Tu už nasledujú štyri populárne rodičovské výchovné chyby, ktoré môžu byť príčinou zlého správania sa vašich detí
1. Podvoliť sa kňučaniu
Časopisy, talk show a dokonca …ehm… príspevky na blogu ukazujú dieťa podráždené, unavené alebo kňučiace pri raňajkách kvôli tomu, že šálka nemá tú správnu farbu.
Tieto časopisy a ďalšie zdroje rodičom povedia, že to je v poriadku, aby to takto prijali a dali dieťaťu to, čo chce.
Myslíte si to, čo si myslím ja?
Osobne poznám mnohých dobroprajných rodičov, ktorí urýchlene nahradia modrý hrnček závideniahodným červeným hrnčekom.
Ak sa ich dieťa sťažuje na obed, ponúknu mu ako možnosť iný obed – napríklad makaróny so syrom, alebo kuracie nugety – namiesto kuracej zeleninovej polievky, ktorú jedia všetci ostatní.
Ale čo si myslíte vy – super inteligentní, kriticky zmýšľajúci rodičia?
Myslela som si…
Keď rodičia neprestajne odmeňujú kňučanie, vytvárajú egocentrické, sťažujúce sa deti, ktoré sú zriedkakedy spokojné.
Napriek tomu rodičovskí experti na výchovu pokračujú vo vyučovaní toho, že je v poriadku vyhovieť kňučaniu dieťaťa, jeho požiadavkám a sťažnostiam.
Tu je môj skromný názor:
Niekedy byť úžasným rodičom znamená byť „zlým chlapom“ preto, aby ste v dlhodobom horizonte mohli byť „dobrým chlapom“.
Rodičovstvo nie je pre slabochov!
Chce to silného rodiča, aby vedel konať proti svojim zavádzajúcim emóciám v záujme toho, o čom vie, že je z dlhodobého hľadiska to najlepšie pre jeho dieťa – dokonca aj vtedy, keď jeho dieťa kričí, kope a plače.
2. Riešiť násilné správanie láskou a náklonnosťou
Pred tromi rokmi som bola trochu šokovaná, keď som sledovala televíznu show o rodičovstve, kde sa diskutovalo o tom, ako zvládať násilné správanie dieťaťa.
Viete, čo povedali ako najlepšiu reakciu na násilné správanie dieťaťa?
Náklonnosť rodičov.
Dovoľte mi byť kryštálovo jasnou v tom, čo to je zlé správanie, o ktorom diskutujeme.
Hovoríme o kopaní, bití, štípaní – o násilí!
Rozmýšľajte so mnou.
Experti na rodičovstvo povzbudzujú rodičov k tomu, aby medvedím objatím odmenili niekoho, kto práve tvrdo kopol do dospelého.
Skutočne?!
Spievať uspávanky a hojdať batoľa, ktoré práve bodlo svoju matku do tváre je naozaj silne povzbudzované.
Tu je otázka na zamyslenie z mojej vlastnej rodičovskej cesty:
Odkedy sa stalo normálnym byť násilným voči inej ľudskej bytosti?!
Skutočnosť: Niekto, kto ohrozuje inú bytosť, by nikdy nemal dostať objatie ako odmenu za to, čo urobil.
Som obrovským zástancom trávenia veľkých dávok času so svojimi deťmi a zahŕňania detí objatiami a bozkami!
Avšak, kopanie, štípanie, kúsanie?
Konania, ktoré spôsobujú bolesť iným ľuďom by nemali byť vôbec nikdy povolené. Keď sa však násilné konanie koná, malo by vždy naraziť na následky – nie na odmeny.
Odmeňovanie násilného správania len povzbudzuje k jeho pokračovaniu.
Mali by sme objímať svoje deti, keď kradnú?
Mali by sme ich pobozkať, keď kúšú?
Keď si myslíme, že nie je normálne odmeniť dieťa za tento typ zlého správania, prečo by sme mali veriť radám populárneho rodičovstva nabádajúceho na preukazovanie náklonnosti v prípade, že naše dieťa ubližuje inej osobe?
Buďme mysliacimi rodičmi na našej rodičovskej ceste!
3. Dať deťom možnosť, aby poslúchali
Poslušnosť voči rodičom by nemala byť voliteľná, avšak niektorí dobre známi experti na rodičovstvo povzbudzujú rodičov k tomu, aby dali svojim deťom na výber, keď ide o poslušnosť.
Napríklad, namiesto toho, aby rodič povedal: „Obuj si topánky, odchádzame z domu o päť minút.“, experti povzbudzujú rodičov k tomu, aby povedali: „Ja viem, že si pripravený na odchod vtedy, keď sedíš na koberci s topánkami na nohách.“
Keď sa na to pozrieme povrchne, znie to ako pokojné, láskavé a trpezlivé rodičovstvo.
Ak však zatnete trochu hlbšie, môžete dospieť k záveru, že keď dáte deťom na výber pokiaľ ide o poslušnosť, v skutočnosti ich podporujeme v tom, aby sa sami rozhodli, kedy by mali rodičov poslúchať.
A to môže byť nebezpečným rozhodnutím pre mladú myseľ.
Poslušnosť voči rodičom je pre deti v skutočnosti záchrannou sieťou a pripravuje ich na to, aby nasledovali autoritu v skutočnom, dospelom živote.
Rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie a vedú a chránia ich prostredníctvom lásky, pokynov a usmerňovania.
Má to svoj zmysel, keď rodič povie: „Nevkladaj vidličku do odtoku.“
Má to svoj význam, keď rodič povie: „ Nevkladaj baterku do úst.“
A ak sa bezprostredné nebezpečenstvo vo vašom živote dokonca stane realitou, budete radi, že pre vaše dieťa poslušnosť nebola možnosťou na výber.
V tom danom momente život vášho dieťaťa môže závisieť od toho, či bol naučený na to, aby vždy poslúchal svojich rodičov, alebo na to, že poslušnosť voči rodičom bola voliteľnou možnosťou.
4. Iba v 60% prípadov riešiť zlé správanie
Naučiť deti, aby sa dobre správali, je podobné, ako každý iný zdravý zvyk v živote – musí byť konzistentný!
Môžeme verne cvičiť jeden týždeň, ale keď cvičíme len každý ďalší desiaty deň po tom prvom odhodlanom týždni, nebudeme vidieť trvalé výsledky.
Rovnaký princíp platí pre rodičovstvo.
Musíme svoje deti milovať v 100 percentách celého času.
Musíme riešiť zlé správanie v 100% celého času.
Rodičia si ale často myslia, že je v poriadku nechať veci len tak ísť.
V skutočnosti, niekedy sú na svojej rodičovskej ceste povzbudzovaní k tomu, aby nechali veci len tak ísť.
Prečo?
Pretože byť starostlivým je až príliš ťažké.
Ale keď chcete vidieť správanie svojho dieťaťa ísť od zlého, negatívneho a agresívneho k milujúcemu, milému a láskyplnému, musíte byť úplne pripravený byť rodičom v každom danom momente.
Je nepríjemné zastaviť konverzáciu s dospelým kvôli tomu, aby ste sa sústredili na dieťa, ktoré uvažuje o tom, že neposlúchne vaše pravidlá, že?
Sotvakedy je príjemné riešiť negatívne správanie. Je to však tajomstvo rodičovstva:
Čím ste viac konzistentný, tým menej záchvatov, emocionálnych zrútení a negatívneho správania budete vidieť.
Keď riešite negatívne správanie svojho dieťaťa len v 60% prípadov, budete mať dieťa, ktoré vyčíňa, neposlúcha a spôsobuje zmätok viac, než v 60% času!
Prečo?
Pretože vaše dieťa počíta s tým, že ste lenivý presne v tom jednom čase.
Vaše dieťa dúfa, že jeho zlé správanie mu prejde – zasa raz.
A tak záchvaty, sága neposlušnosti bude pokračovať, pokiaľ sa pevne nerozhodnete ísť proti rodičovskému trendu – raz a navždy!
Ako rodič, ktorý chce viesť a usmerňovať, jednoznačne musíte absolvovať dôslednú cestu a konať proti zlému správaniu svojho dieťaťa.
Môžem vás požiadať o láskavosť?
Pre svoje dieťa, vašu rodinu a pre seba, prosím, nájdite si čas premyslieť si tieto často chybné rodičovské tipy o výchove, ktoré spôsobujú zlé správanie u detí.
Snažte sa byť rodičom, ktorý postupuje proti týmto rodičovským trendom a ktorý vidí ako sa to líši vo vašej rodine.
Keď sa vám páčil tento príspevok, prosím, aby ste sa oň podelili s vašimi priateľmi a rodinou! Tým, že sa oň podelíte, nám pomôžete dostať sa k ďalším rodičom, ktorí tiež potrebujú povzbudenie.
Magica says
Super článok deťom chýbajú limity a mantinely,
Viii says
Dakujem. Ked som videla nadpis, len som prekrutila ocami, kedze zial, dnes jento vsetko presne o otvorenom a laskavom pristupe rodica k dietatu. Deti su neposludne, drze, dovoluju si a ubližujú. Toto su este stale len malinke dosledky, nechcem vediet co bude s takto vyrastenymi detmi v buducnosti. Ak si dovolia v mladom veku bit napriklad rodica, co bude neskor? Alebo mi chce niekto povedať, ze zrazu vyrastu z tohto zlozvyku? Nie! Rodic musi byt prisny. S laskou, ale prisne. Ja takto idem na svoje deti a musim povedat, ze su ukazkove. Zelam rodicia, vela mudrosti vo vychove. Ale hlavne dosledne nastavenie hranic a nepovolovat za žiadnych okolnosti.
Ria Z. says
Ja som skoro spadla z nôh, keď ma psychologička obvinila z príliš autoritatívnej výchovy – bola to reakcia na to, že som 9-ročnej dcére nedovolila vo februári obliecť si tričko s krátkym rukávom.
Vraj nechať na výber, nech sa poučí z vlastných chýb. Vraj nemám pochopenie pre začínajúcu pubertu. A zbytočne som vyprovokovala konflikt.
Nepoučí. Ten dôsledok je príliš vzdialený, aby ju niečomu naučil. Ale ochorie a ja budem musieť ostať s ňou na OČR.
A odvolávať sa na pubertu je IMO len výhovorka aj v 14, nieto vo veku 9 rokov.
blažka says
Wau, krásne napísané, naozaj, hlavne tých 100%. 100% milovať svoje deti a 100% byť rodičom. Toľko skvelých citátov by som si hneď vedela z tohto článku vytiahnuť, hlavne pre tých, ktorí sa rodičmi jedného dňa chystajú stať. ĎAKUJEM.
Anettka says
Ono to vsetko zavisi od toho, ci chce clovek vychovat poslusneho obcana, co poslucha autority, skloni hlavu, ked zamestnavatel kyvne, posluchanie nejakej autority (trebars aj silnejsieho spoluziaka, co prikaze sahnut na drogu) ,cloveka, co potrebuje, aby zanho rozhodoval vzdy jiekto iny. Ak sa rozhodne zle, vzdy najde vinnika. atd atd.
Alebo sebavedomeho rozhodneho cloveka, co vie, co chce a vie zit stastny zivot.
Jasne, ze ucitelkam viac vyhovuju ti „bezproblemovi“
Renáta says
Super článok. Dieťa potrebuje hranice, milujúceho ale rozhodného rodiča, ktorý je pre neho istotou s jasnými pravidlami.