Viem, že mala dobré úmysly, keď mu položila túto otázku.
Môjho manžela Jamesa sa opýtala: „Nemyslíte si, že vaše deti neuspejú? Vy sa im nenecháte hrať videohry, ani mať telefóny. Nemyslíte si, že potláčate ich vývin?“
Tieto otázky ho zmiatli.
Ako nás navštívili priatelia so svojim synom
Len jeden deň predtým mala naša rodina stretnutie na hry s našimi priateľmi, ktorí nežijú v meste a ktorí prišli so svojím 7-ročným synom. Naše deti majú 7, 10 a 13 rokov, takže sme očakávali, že sa deti budú hrať a že sa zabavia.
Avšak syn nášho priateľa sa posadil na gauč a celý čas hral videohry na svojom iPade.
Snažila som sa ho vylákať z obývačky, aby si išiel zahrať von basketbal, hrať sa s naším šteňaťom, alebo aby sa zapojil do nejakej stolovej hry.
Nepochodila som. Nič nebolo také vzrušujúce, alebo stimulujúce ako tá malá obrazovka.
Moja dcéra Lucka, ktorá je v rovnakom veku, si sadla vedľa neho, poškuľujúc spoza jeho pleca na to, ako sa on hrá videohru. Po chvíli vstala a išla sa hrať von.
Nadobudli sme výrazný dojem, že syn nášho priateľa, prilepený k iPadu bol jediným, kto chýbal vonku.
Ako rodičom nám bola vnuknutá myšlienka, že technológia je tu na to, aby tu ostala (čo je pravda) a že urobíme lepšie, keď necháme svoje deti prispôsobiť sa obrazovkám, lebo to je svet, v ktorom žijú.
Počítače len na vzdelávanie alebo aj na hru?
Ja som však zo skúseností videla, že používanie obrazoviek kvôli školskej práci je rozsiahle.
Po využívaní iPadu, Chrome booku, alebo laptopu kvôli škole, nie je zdravé stráviť hodiny sledovaním televízie, hraním hier alebo pobytom na sociálnych sieťach.
Nadmerný čas strávený pred obrazovkou je oveľa nebezpečnejší, než keby toho času bolo príliš málo.
Tínedžeri v iných krajinách, ako sú napríklad Thajsko, Čína a Kórea, sú kontrolovaní centrami na liečbu závislostí na internete.
Urobili sme dobre, keby sme sa pozreli bližšie na nasledovné varovanie odborníkov.
Čo na to hovorí výskum
Výskumníci v Iowa State vypracovali dotazník, aby pomohli vymedziť, či trpíte alebo netrpíte nomofóbiou (strachom z toho, že nebudete mať pri sebe svoj mobilný telefón).
Tu je niekoľko otázok, ktoré sú uvedené v spomínanom dotazníku:
- Cítil by som sa nepríjemne bez nepretržitého prístupu k informáciám prostredníctvom svojho smartfónu?
- Vybitie batérie v mojom smartfóne ma vydesí?
- Keby som nemal dátový signál, alebo by som sa nemohol napojiť na Wi-Fi, tak by som neustále kontroloval, či už mám signál, alebo či som už našiel nejakú Wi-Fi sieť?
Výskumníci zistili, že zhruba 58% mužov a 47% žien trpí touto fóbiou.
Pre nás dospelých je ťažké riadiť naše pokušenia neustále kontrolovať svoje telefóny, emaily, sociálne médiá, správy atď.
Viete si predstaviť o koľko ťažšie je 12-ročnému dieťaťu kontrolovať sa?
Ak obmedzíte čas vášho dieťaťa pred obrazovkou, pomáhate mu a nie ubližujete. Nemusí to byť populárne, keď poviete svojej šiestačke, že nepotrebuje telefón.
Nedostanete síce od svojho dieťaťa certifikát o tom, že ste „Rodič roka“, keď pozbierate všetky zariadenia ako telefóny a iPady v priebehu noci. Váš stredoškolák môže trvať na tom, že on alebo ona je už príliš stará na takéto obmedzenia.
Je to však v poriadku. Byť rodičom nie je o popularite.
Záver
Takže, vráťme sa teda k otázke, ktorú položil môj priateľ Jamesovi, ktorá znela tak, že „Nemyslíte si, že vaše deti neuspejú?“
Áno, chýbajú im Snapchat okamihy, na Instagrame chýbajú ich fotografie, ktoré urobili sami o sebe a nie sú dlhé hodiny prítomní v počítačovej hre Svet vojnových remesiel.
A tak to je v skutočnosti práve zdravé.
K životu patrí oveľa viac vecí a k dospievaniu takisto, než len to, čo ponúka obrazovka… počnúc od bicyklovania sa na horských bicykloch na špinavých tratiach, cez čítanie o vojnových hrdinoch, hru na klavíri alebo po budovanie pevných vzťahov s priateľmi.
Keď budú moje deti dospelé, môžu naskočiť na akúkoľvek novú hru alebo sociálnu sieť, ktorá je dostupná.
Ja len verím, že si nezvolia sedenie na gauči objímajúc svoj iPad.
Pridaj komentár