Už len keď o tom hovorím, tak mi naskakujú zimomriavky… Najradšej by som sa tvárila, že nič také sa vôbec nestáva, no len pred pár rokmi sa takto stratil môj synovec!
Mohla by som povedať, že „našťastie“ ho našli. No uvedomujem si, že to vôbec nebolo o šťastí, ale o rýchlom konaní kadetov, ktorí dohliadali na chod akcie. Každý rodič by mal vedieť, čo urobiť, aby tak mohol v prípade núdze konať aj on sám.
Čo sa vlastne stalo…
Malý Gabriel mal vtedy 4 roky a tak ako každé dieťa v jeho veku vedel, že sa nesmie rozprávať s cudzími ľuďmi a musí sa držať pri svojich rodičoch. Ako sa to teda mohlo stať?
Celá rodina bola na pláži, pretože sa tam konala nejaká akcia. Bolo tam strašne veľa ľudí, tak ho Lucia (jeho mama, moja sestra žijúca v USA) držala za ruku. Gabriel je hanblivý chlapček a ani nemal záujem sa jej pustiť.
Zastavili sa pred nejakým stánkom a ona ho na chvíľočku pustila. Chcela si len niečo pozrieť, celé to netrvalo len pár sekúnd.
Keď sa obrátila a chcela ho opäť vziať za ruku, už tam nebol!
Snažila sa zachovať pokoj. Opakovala si, že za takú chvíľočku sa nemohol dostať ďaleko, a začala vykrikovať jeho meno. No nikde ho nevidela.
Vystrašenú Luciu spozoroval jeden z kadetov, ktorí na celú udalosť dohliadali. Ihneď ku nej prišiel a spýtal sa jej, čo sa stalo a koho hľadá.
Ani sekundu nezaváhal a začal aj s ďalšími kadetmi vykrikovať: „Hľadáme malého chlapca! Má 4 roky, má blond vlasy a má na sebe červené tričko. Nevideli ste ho?” Nahlas to opakovali a prehľadávali blízke okolie.
Možno sa vám to zdá ako samozrejmosť, no ich pohotovosť a podrobnosti, ktoré vykrikovali, ho jednoznačne zachránili!
V priebehu 15 minút Gabriela našli kus od nich na pláži. Hovoríte si, že je to len malý chlapec, ktorý sa kdesi zatúlal? Bohužiaľ, veľmi sa mýlite.
Z toho, čo Gabriel rozpovedal, nám stuhla krv v žilách… „Prišiel ku mne taký holohlavý ujo v bielom tričku a povedal mi, že mi ukáže skutočnú raketovú loď…“ Nemal prečo klamať a jeho výpoveď vyznela veľmi úprimne.
Je strašné čo i len pomyslieť, že medzi nami žijú takýto ľudia, ale, bohužiaľ, je to tak. A ich pokusy nekončia vždy neúspešne…
To, že kadeti tak pohotovo vykrikovali, že sa stratil chlapec a ako vyzeral, znemožnilo mužovi nebadane odísť z pláže spolu s chlapcom. Preto Gabriela jednoducho nechal tak a odišiel sám.
Chcela by som preto naliehať na každého rodiča – ak sa ocitnete v podobnej situácii, urobte to isté, aj ak je možné, že dieťa je len kdesi za rohom. V najhoršom prípade sa budete cítiť trápne, ak sa nájde niekde pri vás, ale určite to za to riziko stojí.
Polícia sa domnieva, že išlo o prekazený neplánovaný únos. Bolo by to príliš riskantné, pretože kým by sa dostal na cestu, musel by prejsť veľký kus pláže. Zrejme zbadal Gabriela a pokúsil sa chopiť sa svojej šance. Myšlienka na to, ako rýchlo sa to stalo, je desivá.
Záver
Pevne verím, že nik z vás sa nikdy v podobnej situácii neocitne, no ak by náhodou… Tak kričte, nahlas a jasne, koho hľadáte a ako vyzerá.
Nebojte sa požiadať ľudí, aby vám pomohli hľadať. Rozíďte sa na viacero strán.
Zdieľajte tento článok, a pomôžte druhým, ktorí sa môžu ocitnúť v podobnej situácii. Nebyť tej pohotovosti a presnosti, mohlo to celé dopadnúť úplne inak.
Pridaj komentár